Obec Liesek – vznikla z podnetu oravského zemepána Františka Thurzu roku 1558 na území, ktoré patrilo liptovskému zemepánovi Platthyovi a od Čimhovej ho delí len riečka Oravica. Obyvatelia sa sprvu živili pastierstvom. V erbe mali sv. Margitu Antiochijskú. V tom čase ešte od Trstenej po Poľsko nebolo farnosti.

V druhej polovici 16. storočia s začal na Orave za podpory zemepána šíriť protestantizmus. V roku 1611 už katolíci na Orave nemali kňaza, len licenciáti (diakoni) z Novej Belej dochádzali krstiť, sobášiť a pochovávať ostávajúcich katolíkov. Na ich naliehavé prosby kráľ Ferdinand III. vymenoval pre Oravu magistra Jána Sczechowicza z Ratulowa za dekana. Ten sa v roku 1645 usadil v Čimhovej a postavil tam drevený kostolík. Sám býval v želiarskom dome. Odtiaľ začal účinkovať medzi katolíkmi na Orave. Do Čimhovej  chodili na bohoslužby aj katolíci z Trstenej a Liesku. Čimhovský kňaz dochádzal i do Tvrdošína, ba až do Istebného. Tento stav trval do roku 1674, keď sa v dôsledku rekatolizácie trstenský kostol znova vrátil katolíkom. Čimhová sa stala filiálkou Trstenej. Liesek podobne, s tým rozdielom, že nemal kostola. Za Jozefa II. bolo na Orave zriadených 20 nových farností. Tak sa roku 1786 stal aj drevený kostol v Čimhovej znova farským. Do neho chodili veriaci z Liesku

Liesek sa stal farnosťou až roku 1905. Prvým farárom bol Andrej Bážik, horlivý kňaz, literát a národovec. Pred jeho príchodom bola postavená farská budova, ktorú on osobne zdokonaľoval. Do kostola postupne namiesto chatrných bočných oltárov zadovážil nové: sv. Jozefa r. 1907 z poľskej Bochnie a po ňom mariánsky z Česka. – Roku 1922 jednomanuálový pneumatický organ Rieger. Keďže počas prvej svetovej vojny boli zrekvirované dva zvony na kanóny, dokonca aj jeden kalich, do roku 1926 zaobstaral tri náhradné zvony